História
Španielsko sa začalo zjednocovať v roku 1492. Zvíťazilo nad Maurmi, ktorí museli opustiť aj svoje posledné útočisko – mesto Granadu na juhu krajiny. V tom istom roku sa Kryštof Kolumbus vydal v kráľovských službách na svoju plavbu smerom na západ.
Následujúce desaťročia žiarili bohatstvom, ktoré sa zdalo byť nevyčerpateľné. Španieli obsadili rozsiahle územia Nového sveta, o ktoré sa delili len s Portugalcami.
Neskoršie rozbroje vo vlastnej krajine a neustále striedanie panovníckych rodov natoľko zoslabli krajinu, že nebola schopná súperiť s nastupujúcimi veľmocami, hlavne s Anglickom a Francúzskom. Španielsko tak postupne odstúpilo svoje kolónie súperom alebo novovznikajúcim štátom. Napriek tomu však zostal v bývalých kolóniach úradný jazyk - španielčina.
Štáty so španielskym úradným jazykom: Argentína, Bolívia, Chile, Ekvádor, Kolumbia, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela, Mexiko, Guatemala, Nikaragua, Salvádor, Honduras, Kostarika, Kuba, Panama, Dominikánska republika.
Súčasné Španielsko je rýchlo rozvíjajúca krajina spolupracujúca hlavne so západoeurópskymi štátmi.
Krajina je rozdelená na 17 autonómnych oblastí:
Andalúzia, Aragónsko, Astúria, Baleáry, Extremadura, Galícia, Kanárske ostrovy, Kantabria, Kastília-Leon, Kastília-La Mancha, Katalánsko, La Riojs, Madrid, Murcia, Navarra, Paises Vascongados, Valencia.